Prirodzené odstavenie

(Preklad článku profesorky K. Dettwyler, originál sa nachádza tu: A natural age of weaning.)

Katherine A. Dettwyler, Ph.D.
Department of Anthropology (Katedra antropológie),
Texas A & M University

Vo svojom výskume som hľadala rôzne premenné v živote človeka (ako gestačná doba, hmotnosť pri narodení, tempo rastu, vek pohlavnej zrelosti, vek prerezávania zubov, dĺžka života atď.) u primátov okrem človeka, a potom som sledovala, ako tieto premenné korelujú s vekom odstavenia u týchto zvierat. Ide o našich najbližších príbuzných v živočíšnej ríši, špeciálne s gorilami a šimpanzami zdieľame viac ako 98% génov. Priniesla som niekoľko analógií ohľadom toho, kedy by ľudia "prirodzene" odstavovali svoje deti, ak by do hry nevstupovalo množstvo kultúrnych pravidiel. Môj záujem podnietilo čítanie literatúry viacerých kultúr o veku odstavenia, kde sa ukázalo, že rôzne kultúry majú rôzne presvedčenia o tom, kedy majú byť deti odstavené, od veľmi raného veku v Spojených štátoch po veľmi neskorý vek na iných miestach. Často počujeme, že priemerný vek odstavenia vo svete je 4,2 roka, toto číslo ale nie je ani presné ani zmysluplné. Prehľad 64 "tradičných" štúdií, ktoré boli urobené pred rokom 1940, ukázal medián trvania dojčenia asi 2,8 roka, pričom niektoré spoločnosti dojčili omnoho dlhšie a niektoré omnoho kratšie. Nemá zmysel štatisticky hovoriť o priemernom veku odstavenia vo svete, lebo veľa detí nie je vôbec dojčených, alebo to ich matky vzdajú po pár dňoch či po šiestich týždňoch, keď idú naspäť do práce. Je pravdou, že vo svete stále existuje veľa spoločností, kde sú deti bežne dojčené do veku štyroch-piatich rokov či dlhšie, a dokonca v Spojených Štátoch sa niektoré deti dojčia takto dlho. V spoločnostiach, kde je deťom dovolené dojčiť sa "tak dlho, ako chcú", sa tieto zvyčajne samé odstavia bez hádok a plaču vo veku 3-4 rokov. Môj záujem tiež pramenil z pozorovania, že ostatné zvieratá majú prirodzený vek odstavenia, napríklad 6 týždňov u psov, 8-12 mesiacov u koní atď. Tieto zvieratá zrejme nemajú žiadne kultúrne presvedčenie o tom, kedy je ten správny vek.

Tu sú niektoré zistenia:

1. V skupine pozostávajúej z 21 druhov primátov okrem človeka Holly Smithová zistila, že mláďatá sa odstavovali presne vo veku, keď sa im prerezávala prvá trvalá stolička. U ľudí by to zodpovedalo veku 5,5 až 6 rokov.

2. Pediatri zvykli tvrdiť, že u mnohých druhov je gestačná doba zhruba rovnako dlhá ako doba dojčenia, čím naznačovali vek pre odstavenie u ľudí 9 mesiacov. Avšak ukazuje sa, že tento vzťah je ovplyvnený veľkosťou dospelého jedinca - čím je tento väčší, tým je dĺžka doby dojčenia voči gestačnej dobe dlhšia. U šimpanzov a goríl, čo sú primáty veľkosťou človeku najbližšie a tiež najviac príbuzné genetickou informáciou, je tento pomer 6 ku 1. To znamená, že svojich potomkov dojčia ŠESŤKRÁT dlhšie než je doba gestácie (presnejšie 6,1 u šimpanzov a 6,4 u goríl, pričom človek sa čo do veľkosti nachádza medzi nimi). U ľudí by to znamenalo 4,5 roka dojčenia (6-krát 9 mesiacov gestácie).

3. Pediatri zvykli tvrdiť, že väčšina cicavcov odstavuje svojich potomkov po dosiahnutí trojnásobku pôrodnej hmotnosti, čím naznačovali vek pre odstavenie u ľudí 1 rok. Avšak toto je znova ovplyvnené hmotnosťou jedincov, vačšie cicavce dojčia svojich potomkov až do dosiahnutia štvornásobku pôrodnej hmotnosti. U ľudí táto doba spravidla prichádza medzi 2,5 a 3,5 rokmi.

4. Jedna štúdia na primátoch ukázala, že ich mláďatá sa odstavujú, keď dosiahnu tretinu svojej hmotnosti v dospelosti. U ľudí to nastáva vo veku zhruba 5-7 rokov.

5. Porovnanie veku odstavenia a veku pohlavnej zrelosti u primátov okrem človeka naznačuje u ľudí vek pre odstavenie 6-7 rokov.

6. Štúdie ukázali, že imunitný systém u detí dozrieva až okolo veku 6 rokov, a je dobre známe, že materské mlieko napomáha rozvoju imunitného systému a dopĺňa ho protilátkami od matky, pokiaľ sa materské mlieko tvorí (potvrdené do veku dvoch rokov, žiadne štúdie ohľadne zloženia materského mlieka viac ako dva roky po pôrode dosiaľ neboli urobené).

A tak ďalej, a tak ďalej. Minimálny predpokladaný vek pre prirodzené odstavenie je 2,5 roka, maximálny 7 rokov.

Čo sa týka prínosu dlhodobého dojčenia, urobilo sa viacero štúdií porovnávajúcich častosť výskytu rôznych ochorení a rozvoj IQ u dojčených detí a u detí kŕmených fľašou. Každá štúdia ukázala, že dojčené deti zriedkavejšie podliehajú chorobám a majú vyššie IQ ako deti kŕmené fľašou. V štúdiách, ktoré rozdelili deti do kategórií podľa dĺžky dojčenia, dlhšie dojčeným deťom sa darilo lepšie čo do odolnosti voči chorobám aj čo do výšky IQ. Inými slovami, ak kategórie boli: doba dojčenia 0-6 mesiacov, 6-12 mesiacov, 12-18 mesiacov a 18-24+ mesiacov, tak deťom v kategórii 18-24+ mesiacov sa darilo najlepšie, nasledovali deti v kategórii 12-18 mesiaov, za nimi deti v kategórii 6-12 mesiacov, a deťom v kategórii 0-6 mesiacov sa darilo najhoršie zo všetkých skupín dojčených detí, ale vždy lepšie než deťom kŕmeným výlučne fľašou. Toto sa potvrdilo pre ochorenia tráviaceho traktu, ochorenia horných dýchacích ciest, sklerózu multiplex, cukrovku, ochorenia srdca a mnohé ďalšie. Podobne najdlhšie dojčené deti dopadli najlepšie pri IQ testoch. Treba si všimnúť, že žiadna štúdia sa nezamerala na deti staršie ako 2 roky. Dojčenie 18-24 mesiacov alebo dlhšie spadalo do jednej veľkej kategórie. Dá sa predpokladať, že dojčenie poskytuje výhody aj naďalej, keďže vaše telo *nevie*, že vaše dieťa malo narodeniny, a teda nezačína zrazu produkovať nutrične a imunologicky bezcenné mlieko.

Nikto teda doteraz neukázal, či dojčenie vo veku nad 2 roky naďalej poskytuje výhody alebo nie, pretože dosiaľ neboli urobené žiadne relevantné štúdie. Trend počas prvých dvoch rokov jasne napovedá, že i dlhšie dojčenie by malo byť prínosom. Je zrejmé, že sa tu stretávame s fenoménom zmenšujúceho sa efektu - prvých 6 mesiacov dojčenia je zjavne omnoho dôležitejších pre výživu a rozvoj imunity dieťaťa než 6 mesiacov medzi 3,5 a 4 rokmi. To ale neznamená, že nemáte dieťaťu poskytovať materské mlieko, ak oň dieťa stojí a ak to vám nespôsobuje problémy. To by bolo ako povedať: "Nuž, Mabel, tento ropný vrt už nie je taký ziskový ako predtým. Náš podiel na zisku bol predtým 56 dolárov mesačne, teraz sme radi, keď nám to hodí 25 dolárov ročne. Vieš čo, mali by sme povedať tej spoločnosti, nech si tie mizerné peniaze nechajú." A Mabel odpovie: "Prosím ťa, Clyde, nebuď smiešny! Je to stále 25 dolárov. Rozum si potratil?"

Samozrejme, deti narodené v Spojených štátoch nemusia zápasiť so všetkými tými chorobami a parazitmi a s kontaminovanou vodou ako deti v krajinách tretieho sveta. Máme viac príkrmov, ktorým môžeme dôverovať, že sú bezpečné a čisté. Môžeme dať svoje deti očkovať, môžeme im podať antibiotiká, keď je to potrebné. No skutočnosť, že *môžeme*, neznamená, že dojčenie nie je dôležité. Dojčené deti majú stále navrch oproti nedojčeným, dokonca i v takomto úžasne čistom prostredí s nádhernou zdravotnou starostlivosťou. Menej chorľavejú, sú bystrejšie, sú šťastnejšie. Ďalšia dôležitá okolnosť u starších detí je, že sú schopné rozvíjať svoj citový vzťah k človeku a nemusia sa obracať k neživému predmetu ako plyšový medvedík či plienka. Myslím, že toto dáva základ pre život orientovaný na ľudí, a nie nasmeronavý k materializmu, a myslím, že to je dobre. Tiež si neviem predstaviť byť bez tohto láskyplného spojenia s batoľaťom prechádzajúcim obrovskými zmenami, z ktorých niektoré sú preň veľmi frustrujúce. Takto by som mohla pokračovať donekonečna, ale tu skončím.

Dúfam, že som pomohla. Tieto myšlienky sú výstižnejšie a podrobnejšie rozvedené v mojej kapitole "A time to Wean" (Čas pre odstavenie) v publikácii Aldine de Gruyte Breastfeeding: Biocultural Perspectives.

Pripravené 3. augusta 1995, upravené 10. februára 1997.

(Preklad je zverejnený so súhlasom autorky, pofesorky K. Dettwyler.)